|
Severus sedel pred husto popísaným pergamenom a nevychádzal z údivu. Jeho brko, ktorého hrot bol namočený v červenom atramente bolo pripravené zasiahnuť, ale... on neurobil ešte ani bodku. Ani jediný kratučký škrt. V tej písomke sa nenachádzalo nič, čo by mohol jej autorovi vytknúť.
Pozrel na ostatnú kopu opravených prác a znova na ten kus pergamenu, ktorý zvieral v rukách. Pretrel si oči a potriasol hlavou. Dokonca sa štipol, aby sa uistil, že sa mu to nesníva.
Napokon esej i brko šmaril na stôl, keď rozčúlený vstal. „Toto nie je jednoducho možné!“ hromžil popod nos. „Toto nemôže byť jeho práca!“
xxx 2/100 xxx
Harry bol netrpezlivý. Nie viac ako ostatní. Ešte i Hermiona sedela ako na tŕní a čakala na svoje záverečné výsledky písomnej previerky z elixírov, ktorá mala preveriť ich vedomosti a zistiť, či sú dostatočne pripravený na skúšky z M.L.O.K.ov.
Zabini s Padmou rozdali opravené práce, ale Harry svoju nedostal.
Pozrel sa k učiteľskému stolu, kde sedel Snape a stuhol. Muž zízal priamo naňho a prebodával ho pohľadom ostrým ako čepeľ dýky. Harry mal nutkanie naprázdno preglgnúť, alebo aspoň uhnúť pohľadom, ale ovládol sa. Nebol predsa žiadnym ustráchaným sopliakom. Navyše, Snape mu nemal čo vytknúť.
Učil sa. Naozaj. S pomocou Hermiony.
sss 3/100 sss
„Ďalej!“ ozval sa podráždene, keď zaklopal na jeho dvere ten, ktorého tak netrpezlivo očakával.
Potter vstúpil dnu a s bohorovným pokojom mu opätoval pohľad.
Severus si povzdychol. Ako bolo možné, že dospel tak rýchlo? Mal to asi pripísať za vinu minulosti... životným skúsenostiam a... možno i jeho osobnému čaru.
„Priali ste si ma vidieť, pane?“ opýtal sa ho s tou svojou povestnou drzosťou a Severus prikývol.
„Samozrejme, pán Potter,“ odvetil a vytiahol ruku spoza chrbta. Vzduchom k Harrymu letel zvitok pergamenu – zjavne jeho práca. V letku ju zachytil.
„Zopakujete si test. Ak ste nepodvádzali, nemáte sa čoho obávať!“ zahrmel prísne.
sss 4/100 sss
Prinútil ho ostať, kým to neopraví a neuvidí na vlastné oči, že Potterovi sa po prvý raz podarilo nejakým zázrakom opisovať, i keď mu pomaly celý čas zízal cez rameno, alebo sa v ňom mýlil... a on sa vážne učil!
Čo by nebolo nepochopiteľné, najmä ak si spomenul na tú kučeravú fúriu Grangerovú. Bola na nich prísnejšia ako on s Minervou.
Pozrel naňho ponad vrchný okraj práce a znova sa zahĺbil do čítania, kým Potter iba pokojne, ticho sedel a díval sa naňho.
Až na samučičký záver zaškrípal zubami a posledná veta napísaná pod prácou ho dvihla zo stoličky. „Potter!“
sss 5/100 sss
Harry sa tváril smrteľne vážne. Musel to jednoducho skúsiť, pretože bol správny čas riskovať. O necelý mesiac odtiaľto navždy odíde. Opustí bránu školy a zanechá za sebou nielen minulosť a svoje školské roky, ale... i jeho. Jediného muža, o ktorého kedy naozaj stál.
Snape bol očividne stále v šoku, iba naňho bez pohnutia civel, akoby sa mu pokúšal čítať myšlienky.
Harry si povzdychol. „Pane, prisahám, že moje úmysly sú čestné. Nemusíte mi odpovedať hneď. Hlavne... premyslite si to, dobre?“
S tým sa otočil k odchodu, prvý zvitok svojej práce vo vrecku. Nechal ho, nech sa s tým vyrovná, ako chce.
sss 6/100 sss
Potreboval si prečistiť myseľ. Májový vetrík podúval a čechral mu strapaté vlasy. Oprel sa chrbtom o drevený trám mosta a rozvinul zvitok. Bol zvedavý, akú známku mu Snape dal. Popravde, neočakával lepšiu ako D – dostatočné, hoci sa učil. Ba drel ako kôň, navyše s tým najprísnejším pohoničom. S Hermionou.
Aké bolo jeho prekvapenie, keď sa známka nezhodovala so žiadnym hodnotením, aké mu bolo v čarodejníckom svete známe?
Zalapal po vzduchu a otvoril ústa. Sánka mu padla až na zem. „Ex... ECELENTNÉ?!?“
A potom sa uškrnul, keď zbadal úhľadným písmom dopísané: "Zdá sa, že ste po rokoch konečne objavili mozog! Blahoželám!"
sss 7/100 sss
Dlho ho pozoroval. Zvažoval, o čo mu vlastne ide. Až potom, keď sa s údivom zadíval na známku a rozosmial sa nad jeho uštipačnou poznámkou napísanou pod tým, rozhodol sa.
Vykročil k nemu, tváriac sa obozretne. Zastal kúsok od Pottera a zadíval sa do tých nebezpečne nádherných očí. Oddaných, sľubujúcich všetko, čo mu bolo dosiaľ odopierané...
Ako im mohol odolať? Ako mohol pre merlina odolať jemu?! Ten zelenooký démon ho pridlho mátal v snoch.
„Čo si od toho sľubujete? Lepšie výsledky z M.L.O.K.ov?"
„Nie. Iba šancu získať si vás. Ako priateľa a možno aj... milenca...“
Prikývol. Ako odpoveď to stačilo.
|
