V01 - Odpustenie - Tesska

Najťažšie je začať, opakoval si skrúšene a potom ju zbadal. Odkašľal si, aby upútal jej pozornosť. Chcela mu ujsť ako zvyčajne.

„Prosím, ostaň...“

Zastavila sa tesne pred kamennou stenou a opatrne sa otočila.

„Viem, že som sa choval ako darebák a ani moja láska mi nedávala oprávnenie na to, čo som spôsobil. Tebe... i sebe.“

Dívala sa naňho svojimi veľkými očami. Smutnými a láskavými zároveň.

„Odpusť mi, ak môžeš, hoci mi trvalo roky, kým som to pochopil. Nie ty si bola na vine.“

Helena sa k nemu plavne priblížila. „Už dávno som ti odpustila, Justus.“

Krvavý barón sa konečne usmial.