V02 - List III. - Tesska

„Pán Malfoy,
Draco ma požiadal, aby som Vám napísal i v jeho mene. Momentálne je indisponovaný, ale ubezpečujem Vás, že sa cíti vynikajúco.
Zdá sa, že ranné nevoľnosti konečne ustúpili a dokonca začal jesť za dvoch. Týmto Vám zároveň oznamujem, že sme Vašu podmienku splnili. Dedič vášho rodu je na ceste.
S úctivým pozdravom,
Váš nastávajúci zať,
Charles Weasley-Malfoy.
P. S.: Môžem Vás oslovať Lucius, alebo radšej papá?“

„Chcel ma vytočiť! Nepochybne! Ten... ten... ryšavý riťomil! Ten...“ vtedy zastal a zvrtol sa na päte.

„Ako... Ty... ty si im pomohol!“ zvolal pobúrene, mieriac na Severusa svojím prstom.

Už mal toho vážne dosť. „Ak sa nespamätáš, prisahám, že ťa prekľajem!“

Lucius zvesil ramená a nasadil mučenícky, zničený výraz.

Severusovi sa ho uľútostilo. Podišiel k nemu a potľapkal ho po chrbte. „Vzmuž sa! Neville ťa už určite čaká.“

Lucius prikývol. Pobral sa za milencom a zmizol v zelených plameňoch krbu.

Z vedľajšej miestnosti vykukla čierna hlava. „Prežil to?“

Severus sa usmial. „Je to Malfoy. Ustál aj horšie veci. Zajtra bude tancovať od radosti, lebo jeho dedič je na ceste.“

Harry sa uškrnul a jeho manžel typicky zvážnel. „Potter! Však si si... však si neužil ten elixír, ktorý som...“

„A čo ak... áno?“